TALIANSKO-Slovenská bilingválna sekcia

SK | IT

Výmenný pobyt v Pádove

Spať

Hovorí sa, že každý človek v svojom živote zažije niečo, na čo nebude nikdy v živote chcieť zabudnúť.

Ja a moja trieda, 1.E, sme to zažili na našej výmene v Padove.

Všetko to začalo na parkovisku pred jedným nemenovaným obchodom. Rodičia so svojimi deťmi a kuframi už čakali na posledných oneskorencov. Keď už všetci boli na mieste, rýchlo sme sa rozlúčili a utekali si obsadiť najlepšie miesta v autobuse. Cesta bola pokojná a bezproblémová, až kým sme sa nedostali do Rakúska.

Tam sa policajtom niečo nepáčilo na našom autobuse a tak sme museli počkať na ďalší. To trvalo dlhých šesť hodín. Počas tých "pár" hodín sme stihli spraviť okolo tisíc fotiek a stratiť všetko nadšenie z toho, že ideme do Talianska. Ale keď po dlhom čakaní konečne prišiel minibus a jedno väčšie auto, všetko nadšenie bolo späť.

Cesta z Rakúska do Talianska už netrvala dlho, aj keď sme stihli všetci zmoknúť počas päťminútovej prestávky na benzínke. Najväčším šokom bol príchod. Všetci Taliani so svojimi rodinami stáli na jednom parkovisku a pozerali sa na nás. Ani neviem ako, ale o chvíľu som už bola doma s mojou priradenou talianskou rodinou.

V ten deň sme už nikam nešli, len sme s veľkou únavou ľahli do postelí. Druhý deň, v nedeľu, sme sa najedli a išli k moru, pri ktorom sme strávili takmer celý deň. Na ďalší deň sme ráno išli do školy. Taliani tam mali pre nás pripravenú prezentáciu o Pádove a neskôr sme išli po malých skupinkách na hodiny rôznych tried a učiteľov v ich talianskej škole. Po škole sme išli do centra Padovy. Prechádzali sme po rôznych uliciach, medzi ktorými boli námestia -  Piazza delle Erbe, dei Signori, del Duomo, della Frutta. Na Prato della Valle sme mali rozchod, aby sme sa naobedovali. Poobede sme navštívili baziliku Sv. Giustiny a Palazzo del Bo. Na štvrtý deň sme sa všetci tešili najviac. Vlakom sme išli do Benátok, kde sme si kúpili suveníry pre rodiny. Neskôr sme sa stihli zviesť aj na gondole a viacerým z nás na námestí sv. Marca čajky zobrali a zjedli obed. V stredu sme navštívili Cappella degli Scovegni, do ktorej sme mohli vstúpiť až po pätnástich minutách "čistenia", aby sa nepoškodili fresky. Potom sme sa vrátili domov, aby sme sa pripravili na večer, pretože nás čakala večera so všetkými rodičmi. Štvrtok sme opäť cestovali. Tentoraz do mesta lásky, Verony. Doobeda sme išli do Arény, ktorá vyzerala ako Koloseum a tiež sme sa pozreli na dom Júlie. Videli sme veľké množstvo rôznych mien a zámkov, ktoré tam dali zamilovaní. Pre šťastie v láske sme sa mohli dotknúť sochy. Poobede sme mali výlet k jazeru Lago del Garda.  Posledný deň pred odchodom si pre nás pripravili Taliani prehliadku vo Villa Pisani  v Strá, v ktorej raz spal aj Napoleon. Poobede sme išli domov a večer sme mali rozlúčkovú oslavu, na ktorú Taliani doniesli tortu pre našu spolužiačku, ktorá mala narodeniny. Na ďalší deň ráno sme sa museli rozlúčiť, čo bolo veľmi ťažké, pretože Taliani nám prirástli k srdcu. Cesta späť na Slovensko už bola bezproblémová, aj keď veľmi smutná.

 

Natália Dubeňová, 1.E