TALIANSKO-Slovenská bilingválna sekcia

SK | IT

Výmenný pobyt v Bologni

Spať

Naša škola sa trocha líši od ostatných tak povediac normálnych škôl. Jednou z najzaujímavejších vecí je bez debát každoročná školská výmena, ktorej sa môžu zúčastniť všetci žiaci od prvého do tretieho ročníka, a tým nadobudnúť nové skúsenosti či už jazykové alebo celkové.

My sme mali takúto príležitosť naposledy od 20. do 27. marca 2017 kedy sme zavítali do malebného mesta, v Talianskom regióne Emilia Romagna, Bologne.

Stretli sme sa ráno o 7.00 pri Lidli na Molecke a boli sme viac-menej pripravení na to čo malo prísť, alebo teda lepšie povedané to čo malo odísť... my. Boli sme pripravení opustiť naše milované príbytky a našich milovaných rodičov a súrodencov. Toto všetko sa nám odohrávalo v hlavách aj napriek tomu, že toto bola už naša tretia a tým aj posledná výmena. A tak aj napriek tomu že sme mali menšie obavy, nastúpili sme a vyrazili.

Po dvanástich hodinách sme konečne dorazili, síce unavení a vynervovaní ale aj napriek tomu šťastní, že sme konečne dorazili a mohli sme sa stretnúť s našimi novými talianskymi korešpondentmi. Po výstupe z autobusu na nás už čakali naši natešení, ale rovnako ako aj my trocha ustráchaní kamaráti. Po osobnejšom zoznámení nás zobrali na privítaciu oslavu kde bolo veľa jedla a pitia, avšak veľa z nás sa zdráhalo zobrať si hlavne kvôli stále prítomnej hanblivosti z prvého stretnutia. Následne na to sme sa všetci odobrali do našich nových rodín.

Nasledujúci deň nás po oficiálnom privítaní pánom riaditeľom, previedli po ich škole, ktorá síce vyzerala byť väčšia ako tá naša, ale nemala také čaro na ktoré sme zvyknutí. Po prejdení školou sme sa stretli s našou sprievodkyňou a išli sme si pozrieť mesto. Musím uznať, že už som videl veľa pekných miest, ale Bologna je jedno z tých najkrajších. Toľko histórie koľko viete nájsť v jednom meste ktoré nie je o veľa väčšie ako naša Bratislava je vážne úchvatné. Celý deň sme chodili a nasávali sme všetko to úchvatné ,ale poviem vám ,že ako náhle sme prišli domov tak sme sa nevedeli postaviť z postele.

Nasledujúce dni neboli o nič zhovievavejšie. Navštívili sme aj iné historické regionálne mestá. Tie boli Ferrara, Ravena a Mantova, z ktorých sa mne osobne najviac páčila Ferrara. Musím teda uznať že výlety ako také, pri ktorých vážne chcete vidieť veľa nového, vyžadujú mnoho síl. Chodenie po pamiatkach nie je veru med lízať. Ale aj napriek všetkému úsiliu sa vážne oplatilo pozrieť si tieto nové a nám doposiaľ neznáme kúty nášho milovaného Talianska. Rozlúčili sme sa v pondelok, 27. marca a aj za ostatných musím skonštatovať, že sme sa mali vážne výborne.