TALIANSKO-Slovenská bilingválna sekcia

SK | IT

Výmenný pobyt Bratislava – Olevano Romano

Spať

V prvý deň, deň odchodu, sme sa stretli pred obchodom Lidl. Trvalo hodinu, kým sme sa dopravili autobusom na letisko Schwechat vo Viedni. Po dlhom čakaní na letisku sme napokon odlietali do Ríma. Prileteli sme okolo deviatej hodine večer. Tu nás už čakal autobus, ktorý nás potom zaviezol do príslušných rodín našich talianskych korešpondentov. Bývali sme v mestečku Olevano Romano pri Ríme.  Deň po príchode, čo bol piatok, sme sa neprestajne rozprávali o našom prvom večeri strávenom v rodinách a išli sme navštíviť archeologickú zónu Pompeje. Pompeje boli slávnym mestom antického rímskeho impéria, odkiaľ sme videli sopku Vezuv, ktorá dominuje Neapolskému zálivu. V minulosti pochovala a zakryla toto miesto metrami a metrami sopečného popola. Po relatívne rýchlej prehliadke, ktorá trvala 4 hodiny, sme sa vrátili naspäť do Olevano Romano. Všetci sme boli veľmi unavení a zničení po tomto namáhavom výlete. Nasledujúci deň sme išli do Ríma, navštívili sme Foro Italico a potom nám pani profesorky povedali, že máme pár hodín, aby sme si spravili malý okruh mestom v skupinkách. Spravili sme okruh centrom vidiac impozantné Koloseum, Forum Romanum a v celej svojej kráse Benátske námestie (Piazza Venezia). Nachádzalo sa tu schodisko, kde bolo zakázané sedieť, čo sme zistili v momente, keď sme sa usadili a  strážnik na nás zapískal. Ochutnali sme „piadinu“ (jedlo zložené z kukuričného škrobu, olivového oleja, vody a soli, má podobu arabského chleba a podáva sa s rukolou, syrom, šunkou, atď.) a výbornú taliansku zmrzlinu, ale nezabudnime na „chinotto“ (nápoj vyrobený z extraktu ovocia chinotto, podobný Kole), ktorý zachutil viacerým z nás. Nedeľu sme strávili v rodinách. Niektorí z nás ju strávili v mestečku Valmontone v nákupnom centre Outlet, iní zasa v  zábavnom parku Rainbow Magicland, kde sa poriadne zabavili. Nasledujúci deň, v pondelok, sme išli do Vatikánu. Zatiaľ čo sme robili okruh v centre mesta, taliansky profesor nám pripravil zaujímavú a náučnú prednášku. Od prenádhernej Baziliky sv. Petra (známej ako centrum katolíckeho kresťanstva), sme prešli k Anjelskému hradu, mostom cez rieku Tiber sme sa následne presunuli na námestie Piazza Navona, odkiaľ sme sa dostali k Fontáne di Trevi, (návštevníci majú typický zvyk hádzať mince do  fontány sľúbiac si, že sa sem musia ešte raz vrátiť), potom sme došli na Španielske námestie (Piazza di Spagna) známe svojimi schodmi, kde sa konajú často módne prehliadky. Poslednou zástavkou našej turistickej prehliadky  Ríma bolo Námestie ľudu (Piazza del popolo). Tu nás už čakal náš autobus, ktorý nás znovu zaviezol do našich talianskych rodín. V deň po návšteve kláštora  Monastero di Subiaco (postaveného na vysokých skalách a plného antických malieb, z ktorých niektoré mali aj 1000 rokov), v rámci poobedného programu, nás naši talianski kamaráti zobrali buď do nákupného centra alebo do Ríma. V posledný deň nášho pobytu sme išli k moru, presnejšie na miesto zvané Sperlonga. Bol naozaj pekný, teplý deň, niektorí sa dokonca aj okúpali v mori a ostatní sa prechádzali po pláži. More malo krásnu azúrovú farbu a blízko sa nachádzal malý prístav s množstvom člnov. Pozdĺž pláže sa nachádzali palmy a stromy pokryté čerstvými a voňavými pomarančmi. Okolo poletovali a štebotali kanáriky s pierkami všetkých farieb. Miesto ako z rozprávky. Ešte v ten večer nám Taliani zorganizovali večeru, kde sme boli všetci spolu. Večer bol veľmi príjemný a posledný, ktorý sme strávili s našimi novými talianskymi kamarátmi v Olevano Romano. Jedli sme vynikajúce jedlá, ako napríklad predjedlo, nazývané Supli, pravú taliansku pizzu a ich špecialitu – pizzu s nutellou. Najprv sme si mysleli, že išlo o vtip. Ale keď sme ju ochutnali, hneď sme pochopili, že sa jedná o delikatesu. Deň odchodu bol smutným dňom, všetci sme sa lúčili a objímali, nechýbali ani slzy, ale po celom týždni sme sa tešili domov, na Slovensko. Pre nás to bol pekný a nezabudnuteľný zážitok. Bola to taktiež jedinečná možnosť ako spoznať nových kamarátov, ich krajinu, kultúru, zvyky a hlavne príležitosť využiť všetko, čo sme sa naučili na hodinách taliančiny a nepochybne sa zdokonaliť. Už sa nevieme dočkať ďalšieho výmenného pobytu.     

Lucia Okruhlicová e Alessandro Sartori, Trieda 1.E