TALIANSKO-Slovenská bilingválna sekcia

SK | IT

... pozerali na mňa ako na mimozemšťana!

Spať

Aj tento rok nám pribudlo veľa nových tvárí do učiteľských radov a my vám prinášame rozhovor s novou profesorkou taliančiny Mariou Letiziou Pallone.

Ako sa Vám podarilo dostať na GLS?
V roku 2011 som zúčastnila národného výberu, ktorý ponúka možnosť učiť v cudzine. V mojom prípade som musela podstúpiť náročný test z angličtiny, avšak robievajú sa testy aj z nemčiny, francúzštiny alebo španielčiny. Prešla som bez problémov, avšak následný konkurz bol dá sa povedať tak trochu „mraziaci“ a tak som sa rozlúčila s možnosťou učiť v cudzine. Toto leto mi však prišla ponuka, v ktorej sa nachádzalo niekoľko miest v Afrike napr. v Asmare alebo Alexandrii, ale bola tam aj Bratislava a ja som si vybrala tú, pretože mi pripadá veľmi pekná, ľudia sú priateľskí a pohostinní a musím priznať, že sa aj na škole aj v meste cítim veľmi dobre.

Navštívili ste Slovensko predtým ako ste prišli?
Nie, nikdy predtým som tu nebola, ale počula som, že Slováci sú veľmi sympatickí, takže keď mi prišla táto ponuka bola som veľmi šťastná.

Mali ste nejakú informáciu, odporúčanie, ktoré Vám pomohli vybrať toto mesto?
Nie, nie, len som telefonovala s profesorkou Meli. Na veľvyslanectve mi dali jej telefónne číslo a takisto číslo profesorky Buccarella, s ktorými som následne volala. Pogratulovali mi k môjmu novému miestu a mala som vďaka nim výborný prvý dojem ohľadom celej školy. Povedali mi: „Uvidíš, je to krásna škola a budeš sa tu cítiť veľmi dobre. My sme tu už niekoľko rokov...“ a musím povedať, že mali rozhodne pravdu.

Je rozdiel medzi slovenskými a talianskymi študentmi?
Trochu. Povedzme, že slovenskí študenti sú viac disciplinovaní, aj keď ja prichádzam z veľmi špecifickej školy – z námorného inštitútu, kde sa formujú budúci námorníci. Na tejto škole je disciplína veľmi prísne dodržiavaná a je to predovšetkým chlapčenská škola – dievčat je okolo štyridsať. Predsa len život na mori je tvrdý. Áno, prirodzene sú tu rozdiely. V Taliansku sa vždy nájde nejaký „génius“, avšak slovenskí študenti sa mi veľmi páčia a, všeobecne, mi pripadajú veľmi zdvorilí a zvedaví na všetko čo sa týka Talianska.

Čo učíte a v ktorých triedach?
V 3.E a 4.E učím taliansku literatúru, s 3.F mám konverzácie a v 5.E mám seminár. 

Prečo učíte práve literatúru?
Vyštudovala som nielen taliansku, ale aj latinskú a grécku literatúru, dejiny umenia, archeológiu, lingvistiku a filológiu, takže mám vášeň pre všetko čo sa týka umenia. Túto vášeň si so sebou nesiem už od mala, keďže som chodila na tzv. klasické lýceum, kde sa už od prvej triedy študuje latinčina a gréčtina. Vždy sa mi páčil tento smer, takže to išlo akosi automaticky.

Ako milovník literatúry máte obľúbeného autora alebo obdobie?
Veľmi sa mi páči Dante, ale aj Leopardi a Boccaccio a mám rada taliansku renesanciu.

A máte aj obľúbeného maliara?
Mojím obľúbencom je Caravaggio, avšak dokonalosť a krása Raffaella, Botticelliho, či Leonarda da Vinci nemá konkurenciu.

Stihli ste navštíviť aj nejaké slovenské múzeum?
Momentálne nemám dostatok voľného času, avšak videla som hrad, ktorý sa mi veľmi páči. Videla som viac z mesta, bola som vo viacerých kostoloch, ale želám si, aby som toho mohla vidieť omnoho viac.

Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase? Aké je Vaše hobby?
Keď som bola mladšia hrala som basketbal, aj keď by ste to teraz určite nepovedali pri pohľade na moju výšku. Hrávala som od siedmich rokov, ale postupne som prestala. Skúšala som aj volejbal, ale ten mi veľmi nesadol. A hlavne som sa bála o svoje ruky, keďže som v tej dobe hrávala aj na klavír. Mojou najväčšou vášňou je hudba. Ukončila som takisto konzervatórium, konkrétne spev – soprán. Spievam v zbore, ktorý sa volá Coro della Cattedrale, ktorý účinkuje v Messine, v meste z ktorého pochádzam, ale spievam takisto s ďalšími dvoma dievčatami – naše trio sa venuje aj klasickej, ale aj modernejšej hudbe. Spev je mojou neoddeliteľnou súčasťou a preto si musím nájsť nejaký zbor aj tu, nikdy by som nemohla prestať spievať. Avšak budú mi posielať texty aj z Talianska, aby som sa ich mohla naučiť a potom sa k nim pridať, keď sa vrátim, napríklad cez prázdniny.

Čo si myslí Vaša rodina o tom, že ste prišli sem?
Môj manžel je na mňa veľmi pyšný, aj ma sem odprevadil. Myslí si, že to bude výborná skúsenosť. Bol aj tu v škole, zoznámil sa s pánom riaditeľom aj mojimi kolegami a bol veľmi spokojný.

Nechýba Vám more a talianska príroda?
Zatiaľ nie, ešte je príliš skoro. Určite mi bude more chýbať, je mi veľmi blízke, keďže som sa narodila v dome, ktorý sa nachádza priamo pri mori. Myslím, že keď budem pociťovať nostalgiu, pôjdem sa pozrieť na Dunaj, pokiaľ nebude v zime zamrznutý. Klíma tu je úplne odlišná od tej na Sicílii. U nás nesneží takmer nikdy, minulý december nasnežilo po prvý krát po dvadsiatich piatich  rokoch. Som veľmi zvedavá ako budem vychádzať s týmto snehom, ale najviac sa bojím ľadu. Ale, nestrácam nádej! Myslím, že keď sa oblečiem, budem pripomínať tučniaka!

Čo si myslíte o slovenskom jedle?
Dokážem sa prispôsobiť a som veľmi zvedavý človek, takže všetko ochutnávam. Som zástanca toho, že by sa typické jedlo určitej krajiny malo ochutnať práve tam, pretože, keď sa cestuje, je dôležité spoznať kultúru aj napríklad cez jedlo. Už som ochutnala viacero slovenských jedál, avšak nepýtajte sa ma na názvy – žiadne si nepamätám! Mojimi favoritmi sú však sladkosti a predovšetkým tie od nás zo Sicílie. Máme množstvo zmrzlín, napríklad tie z drveného ľadu jedávam každé ráno na raňajky. Tu to však nemôžem praktizovať, pretože nemám vhodné suroviny na prípravu, ale aspoň nepriberiem! Chyták je v tom, nevariť jedlá, ktoré obľubujeme, ale len tie, z ktorých sa najeme, pretože tak nezjeme všetko!

Aké iné krajiny, okrem Slovenska, ste navštívili?
Precestovala som celé Taliansko, veľa krát som bola v Nemecku, Rakúsku, videla som celý sever Európy, ale takisto aj Španielsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Tunis, Portugalsko a teraz chcem precestovať východ Európy.

Budete sa učiť slovenčinu?
Áno, určite. Túžim potom zdokonaliť sa aspoň na úroveň A1, A2. Rada študujem jazyky, už teraz ovládam modernú gréčtinu, ale trúfam si aj na nemčinu, španielčinu a aj francúzštinu, takže už mi chýba len slovenčina. Zatiaľ neviem, či budem študovať s nejakou profesorkou zo školy, alebo si nájdem nejaký kurz.

Poznáte už zopár slovenských slovíčok?
Okrem názvov dní, viem ako sa povie napríklad dobrý deň, ďakujem, prosím, koľko to stojí, zopár čísiel, ale stále chodím so slovníkom. Keď som si ho v Taliansku kupovala pozerali na mňa ako na mimozemšťana. (smiech)

Ďakujeme za rozhovor!

Laura Beňová a Eva Gašparovičová, 4.E