TALIANSKO-Slovenská bilingválna sekcia

SK | IT

Nezabudnuteľný mesiac v Kalábrii

Spať

Každý rok dostane bilingválna sekcia našej školy od rôznych sponzorov štipendiá pre žiakov na štúdium v Taliansku. Tento rok sme boli my tie úspešné a dostali sme od troch talianskych firiem - Slovakia Group, s.r.o.,  Asepa SK, s.r.o.  a SKG Consulting Service Group, s.r.o. -  možnosť zažiť jeden z najkrajších mesiacov nášho života vďaka trom mesačným štipendiám.

Všetko sa to začalo prvého augusta na viedenskom letisku Schwechat. Po všetkých "vybavovačkách" a rôznych sporoch, ktoré sa popritom medzi nami udiali, nastupujeme do lietadla s viditeľnou neistotou a bez nejakých veľkých očakávaní. Vybrali sme sa na mesiac žiť samé na miesto, kde sme nikdy predtým neboli a báli sme sa, vzhľadom na všetky spory, ako to celé medzi nami dopadne. Ked' sme po hodine a pol pristáli v Ríme a v pozadí počuli krásnu taliančinu, stres z nás akoby opadol. Po dvoch hodinách čakania na letisku a ďalšej hodine v lietadle konečne dorazíme do nádhernej a slnečnej Kalábrie. Keď sme vystúpili z lietadla, zrazu každá z nás už nemala tie prvotné pocity aké boli vo Viedni, ale prebudila sa v nás radosť a túžba po poznávaní všetkého nového. Spomedzi všetkých univerzít sme si vybrali Univerzitu pre cudzincov Dante Alighieri v Reggio Calabria. Krásne malé mestečko nachádzajúce sa na okraji Kalábrie, z ktorého by sme akoby kameňom mohli dohodiť na Sicíliu. Neočarila nás iba krása mesta, mora či každodenné teplé a slnečné počasie, ale aj veľmi milí, príjemní a vždy dobre naladení obyvatelia. Za celý mesiac sme nenarazili na nikoho nepríjemného či nebezpečného. Spoznali sme veľmi veľa ľudí a vytvorili si nové kamarátstva, či už v škole, alebo aj mimo nej. Naši spolužiaci boli z rôznych kútov sveta: Čína, Rusko, Maďarsko, Kazachstan, Ukrajina či Portugalsko a Brazília. Keďže na hodinách sme preberali rôzne zaujímavé témy ako napríklad aj politickú situáciu vo svete, mali sme možnosť zistiť ako veci fungujú v ich krajinách a taktiež sme im mohli porozprávať my o Slovensku. Naši kamaráti z Reggia nám poukazovali mesto a dali nám ochutnať typické jedlá. Ich "granita" (niečo medzi ovocnou dreňou a zmrzlinou) nám zo všetkého chutila najviac.

Zo všetkých miest, ktoré sme videli, sa nám najviac páčila Scilla. Malé mestečko, ktoré sa nachádzalo asi 15minút autom od Reggio Calabria. Zozadu ho obklopovali hory a spredu ho obmývalo krásne, azúrové a priezračné more. Nad mestom sa týčil malý hrad a pod ním sa nachádzal očarujúci prístav. Malé úzke uličky boli plné kaviarní a reštaurácii na vode. Asi každých 10 metrov sa po pár schodíkoch dalo zísť dole a sadnúť si na skaly pri mori. Zrejme neexistuje človek, ktorý by sa na prvý pohľad nezamiloval do tohto mesta. Žiaci našej školy mali možnosť zadarmo navštevovať pláž s ležadlami a bazénom, ktorá sa nachádzala na samom začiatku promenády v centre Reggia. My sme veľké milovníčky mora a tepla, a tak sme takmer každý deň hneď po škole utekali na pláž.

Na konci kurzu sme písali test, ktorý sa skladal zo 4 častí: sloh, gramatika, počúvanie a dialóg s učiteľom. Celý test sme úspešne zvládli a na druhý deň sme si prišli po diplom o ukončení kurzu z talianskeho jazyka na úrovni B2. Náš posledný deň bol rovnako smutný ako zábavný a namáhavý. Prečo? Po smutnom lúčení sa s našimi novými kamarátmi, ktorí nás odprevadili až na letisko, sme nasadli do lietadla. Problém ale nastal v Ríme, keď sme zmeškali naše druhé lietadlo smerom do Viedne. Po namáhavej noci strávenej na letisku z posledných síl nastupujeme o siedmej ráno na lietadlo č.3 a o okolo pol jedenástej sme konečne doma (aj keď by sme sa v sekunde najradšej otočili a po svojich bežali naspäť do Kalábrie). Mesiac v Taliansku nám priniesol neskutočne veľa zážitkov, za ktoré sme veľmi vďačné. Viditeľne sme si zlepšili taliansky jazyk, za čo vďačíme či už učiteľom v škole , ale aj našim talianskym kamarátom, ktorí mali s nami trpezlivosť. Vždy nás opravili, ak sme sa pomýlili, a vysvetlili nám ako to má byť správne. Tento mesiac ale predovšetkým vytvoril medzi nami troma veľmi silné kamarátstvo. Celý čas sme si pomáhali, stáli pri sebe a boli k dispozícii jedna druhej. Odkedy sme sa vrátili nie je dňa kedy by sme si nepripomenuli nejaký spoločný zážitok z Reggia a nezasmiali sme sa.

                                 Kristína Kúdelová, Kristína Slezáková a Barbora Václavíková, žiačky 5.E