Naši opäť v Padove!
Spať14. apríla v sobotu hneď zrána nás sprevádzala dobrá nálada, ktorá vydržala po celý týždeň. Boli síce momenty nervozity, stresu a zúfalstva, ale to k tomu patrí. Výmena je obohacujúci výlet, kedy máme možnosť, spoznávať priamo taliansku kultúru, ktorá dýcha v ich celej domácnosti. Rok čo rok spoznávame nových talianskych kamošov, s ktorými udržiavame kontakty doteraz.
Tento rok sa nám podarilo dostať Talianov, ktorí sa prvýkrát zúčastnili výmenného pobytu. Pre nás, ako triedu, to bola tretia a zároveň posledná skúsenosť naučiť sa kolektívnej zodpovednosti a taktiež sa vedieť otvoriť rodine hneď zozačiatku. Zdá sa to byť jednuché, keď sa to takto povie, ale myslím, že možem v mene celej triedy povedať, že je veľmi únavné neustále premýšľať o programe po školských akciách a komunikovať v cudzom jazyku 24/7. Naštastie teraz sme už nemali žiaden problém s taliančinou, iba keď sme boli unavení tak to z nás išlo ako z chlpatej deky. Videli sme Padovu v plnej kráse s najkrajším námestím Prato della Valle, ktoré je obklopené historickými budovami, kde sa cíti snáď každý akoby sa zastavil čas v 14. Storočí. Taktiež sme mali možnosť vidieť Veronu aj so slávnym Shakespearovým balkónikom z hry Rómeo a Júlia. A nakoniec sme boli samy bez Talianov vlakom v Benátkach, s ich učiteľom informatiky, čo nám spestroval prostredie vlastnými príbehmi. Napríklad ako keď študoval na Univerzite a ponáhľal sa na skúšku, boli záplavy do výšky jedného metra. Nemohol prísť premočený, a tak si vyzliekol nohavice a držiac
ich nad hladinou sa dostal živý, zdravý a najmä suchý priamo pred komisiu skúšajúcich.
Nie že by sme sa chceli chváliť, ale aj my máme vtipnú storku z Benátok. Občas sa stane, že nám nezachutia panina - talianske bagety a za myšlienku vyhodiť ich by sme v Taliansku mohli ist rovno do väzenia. Na námestí San Marca bolo nespočetne veľa holubov a čajok, ktoré drzo vyhľadávali turistov s lákavým občerstvením (v rukách). Peťo - Peter Hergott sa ujal role na spôsob sokoliara, čiže čajkiara, Neváhal ani stotinu a zdvihol ruku s paninom do výšky. Prišla chvíľka napätia, či mu nejaký z vtákov neublíži, ale ukázalo sa, že ľudské mäso nemajú Radi. Jedna čajka vytrhla Peťovi pochutinu z ruky a zhodila na zem. Ako sa to celé rozpadlo po páde, prišiel nálet dalších tvorov z námestia. Hovorí sa, že vždy za to niekto zaplatí a v tomto prípade to bola naša zlatá pani učiteľka Bianca Fialová. Presne Za krk schytala strávený kúsok, jedného z holubov. Bolo nám jej veľmi ľúto ale celá situácia prebehla tak rýchlo a komicky, že sme sa všetci smiali a rýchlo utekali preč do úkrytu. Ďakujeme pani učiteľkám Elenke Krčmárovej a Biance Fialovej, že sa o nás krásne postarali a zorganizovali tento parádny výlet, na ktorý budeme ešte dlho spomínať.
S pozdravom Sofia Bočeva :)