Letné štipendium
SpaťŽe žiaci nemajú chuť sa učiť cez prázdniny?- Predsudok! Aj
tento rok bola na našej škole možnosť vyhrať letné štipendium a ja
som mala to šťastie ho vyhrať spolu s mojim spolužiakom
Vladyslavom Basaliukovom. Chcela by som preto poďakovať svojim
profesorom, že ma vybrali a hlavne firme EDAS, že sponzorovala
túto našu skvelú skúsenosť.
Ako destináciu sme si vybrali Florenciu. Odchádzali sme
vlakom z Viedne na konci júla. Zobudení skoro ráno vo Florencii,
sme okamžite zostali zasiahnutí krásou mesta. Florencia, ešte
rozospatá, bez ľudí v zhone bola nádherná. História a kultúra mesta
bola cítiť vo vzduchu. Ja osobne som vo Florencii už bola, ale vidieť
ju potom, čo sme sa v škole učili všetky tie veci, čo sa jej týkajú,
urobilo na mňa iný dojem. Náš apartmán bol priamo v srdci
Florencie, pár krokov od katedrály a aj školy. Dokonca sme mali
výhľad priamo na kupolu, čiže pozerať sa na ňu večer pre spaním a
ráno sa zobúdzať na jej "spev" bola pre mňa asi tá najkrajšia vec a
zároveň aj to, čo mi najviac chýba.
Chodili sme do školy Leonarda da Vinciho. Ráno od 9:00 do
12:15 sme mali obyčajné hodiny taliančiny a potom privátne
špecifické lekcie. Na prvý týždeň sme si vybrali kurz "Taliansko
dnes", pretože sme sa chceli naučiť viac ako len jazyk. S našou pani
učiteľkou Benedettou sme preberali veľmi zaujímavé veci ako
napríklad o politike, móde, sviatkoch, regiónoch (najmä Toskánsko,
samozrejme) a nakoniec sme sa chceli naučiť aj niečo v miestnom
florentskom ako aj toskánskom dialekte. Zvyšné týždne sme mali
lekcie dejín umenia, ktoré spočívali v tom, že sme aj s pani
učiteľkou navštevovali rôzne miesta v meste.
Po škole sme sami chodili do múzeí, do galérií, do kostolov atď.
Počas víkendov sme si robili rôzne výlety do blízkych miest ako
napríklad Pisa, Siena, Prato... Posledný týždeň nás prišli pozrieť
naši a spolu sme navštívili malebné mestečko San Gimignano.
Táto skúsenosť bola podľa môjho názoru skvelá a hlavne veľmi
užitočná a dôležitá, pretože aj keď som bola na začiatku dosť
vystrašená zo všetkej tej zodpovednosti, starať sa sama o seba, byť
bez rodičov... no neskôr som pochopila, že to nie je vôbec také ani
desivé ani tažké. Odporúčam všetkým takýto zážitok!
Katarína Jágerová, 5.F