TALIANSKO-Slovenská bilingválna sekcia

SK | IT

Aj učitelia sa vzdelávajú!

Spať

                                                                           

Každý z vás už určite počul o programe Erasmus, pretože má medzi priateľmi či príbuznými študenta, ktorý absolvoval časť štúdia v zahraničí práve vďaka nemu. Program Erasmus+ však ponúka možnosť zvyšovania funkčnej gramotnosti v práci s informačnými a komunikačnými technológiami aj učiteľom a práve vďaka takémuto programu prežila skupina učiteľov bilingválnej slovensko-talianskej sekcie nášho gymnázia spolu s pánom riaditeľom Sadloňom jeden týždeň na kurze v Ríme. Výber mesta bol jednoduchý – kde inde zorganizovať kurz pre učiteľov talianskej sekcie ako vo Večnom meste?

Opísať týždeň pobytu v Ríme v jednom krátkom článku je takmer nemožné. Ako každé veľké mesto, aj Rím vám poskytne toľko zážitkov, postrehov, emócií, že ani neviem kde začať. Veď už len samotná cesta z letiska a späť bola zážitkom, hlavne tá spiatočná... To nás viezol taxikár, ktorý cestu zvládol za 30 minút, pričom normálne to trvá aj dvakrát dlhšie. Ešteže sme predtým neobedovali! Všetko dohromady – počasie, ubytovanie, samotný kurz, prednášatelia, doprava, kuchyňa, historické pamiatky – vás úplne pohltí a na chvíľu zabudnete na bežný život. Až tak, že príbuzní a kolegovia sa obávali o nás, lebo sme sa im ozývali len zriedka.

Skúsim po poriadku. Náš kurz sa volal Educational communication and tecnology, celý bol v taliančine, a nechcem vás zaťažovať jeho odbornou stránkou, skôr uvediem zopár postrehov. Výborný nápad bol voľba prednášajúcich. Nám, ostrieľaným učiteľom, prednášali dvaja mladí ľudia – Ardita a Loris – z ktorých ani jeden nemal ešte 30 rokov a svoju úlohu „učiteľov“ si pekne vychutnali. Boli výborne pripravení, zábavní, nároční. A my sme opäť raz mali možnosť vcítiť sa do pozície žiakov a uvedomiť si, aké náročné je sledovať vyučovaciu hodinu a niečo si z nej odniesť. Na celý kurz dohliadal pán Francesco Cuccari, predstaviteľ organizácie Infol, ktorá kurzy pre učiteľov z celej Európy organizuje. Každý deň sme sa učili 4 hodiny, buď ráno alebo popoludní. Problém bol s príchodom na ranné vyučovanie a to sme sa nenápadne dostali k doprave v Ríme.

Všetkým, ktorí sa sťažujú na nefunkčnosť mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, by mal Dopravný podnik mesta Bratislava zaplatiť týždenný pobyt v Ríme a profit by bol obojstranný. Doprava v Ríme je totiž kapitola sama o sebe. Poskytuje prepravu metrom, autobusmi, vlakmi, sieť je pomerne hustá, ibaže nikde nenájdete cestovné poriadky! Dozviete sa iba to, že daný spoj premáva napr. každý deň v čase od 6.00 do 24.00. V akých intervaloch, prípadne čas odchodu z danej zastávky, sa nedozviete. A tak sa postavíte na zastávku a čakáte. A čakáte... Niekedy aj hodinu. Pozitívne je to, že spoj nakoniec naozaj dorazí! Keď je človek odkázaný na pravidelné využívanie MHD, pravdepodobne nájde optimálne riešenie, týždeň je však krátka doba na odhalenie všetkých múch. Preto sa nám stalo, že v jedno krásne ráno sme cestovali do školy 2 hodiny, pričom vzdušná vzdialenosť od našej rezidencie bola možno 5 kilometrov. Za normálnych okolností sme to zvládli približne za hodinu. Ak je zastávka v centre, kde aspoň môžete obdivovať architektúru, tak sa to dá, raz sme však čakali hodinu pri vlakovej stanici...

Kolegyni Katke Jánkovej musíme poďakovať za objavenie výborného ubytovania. Bývali sme vo vile blízko centra, ktorá bola prerobená na hotel a disponovala krásnou terasou ako stvorenou na večerné posedávanie. Skúste si predstaviť pekný letný večer na priestrannej terase s kamarátmi, nad vami hviezdnatú oblohu (kvôli svetelnému smogu sme ich až tak veľa nevideli, ale to bola daň za centrálnu polohu hotela), pohľad na okolie vám neustále pripomína, že ste v Ríme, tak to sme zažívali každý večer. Bol to veľký zážitok!

Patrilo by sa tiež spomenúť aké pamiatky sme si pozreli. Hneď na začiatok treba povedať, že všetky sme nestihli, to by sme tam museli zostať omnoho dlhšie. Ale dlhé prechádzky od Teatro Marcelli cez židovské ghetto na Campo dei Fiori a odtiaľ ku Castello degli Angeli, ďalšiu od Colossea cez Campidoglio ku kostolu kde je známa Bocca della verità, do Trastevere a opäť do centra mesta a vôbec potulky okolo Fontana di Trevi, Piazza Navona, Pantheonu, výlet k bazilike San Paolo fuori le Mura a návštevu veľkých rímskych bazilík sme, samozrejme, absolvovali. Nemožno nespomenúť potulky po najstaršej rímskej štvrti Trastevere, ktorá vás vždy očarí svojou neopakovateľnou atmosférou úzkych uličiek, kaviarničiek a  reštaurácií priamo na ulici, malých obchodíkov a to všetko prizdobené všadeprítomnou zeleňou. Keď si teraz spomínam na veľké vzdialenosti, ktoré sme pešo denne prešli, akosi ma dodatočne začínajú pobolievať nohy... Úžasné je to, že v Ríme ani nemusíte navštíviť špeciálne nejakú galériu aby ste mohli obdivovať výtvarné umenie, všetko nájdete v navštívených chrámoch. Neviete, či máte skôr obdivovať maľby, fresky, mozaiky alebo sochy a mobiliár. V bazilike Santa Maria sopra Minerva nájdete napríklad sochu Krista od Michelangela. Kolegyňa Dáška Lehotská poznamenala, že ešte nikdy tak blízko Michelangelovho diela nebola, lebo skutočne, keby sa smelo a nebolo tam známe Don´t touch!, môžete sa ho dotknúť. Pri potulkách sa bežne podarí urobiť jeden záber a získate prehľad architektúry niekoľkých storočí, ba niekedy až tisícročí... Verím, že zábery z archívu pána riaditeľa budú toho dôkazom.

Iste sa pýtate ako sme v Ríme jedli. No vynikajúco! Na raňajky sme si rovnako ako všetci Taliani dávali cappuccino s cornettom (brioškou, alebo ak chcete croissantom). Zabudnite na cappuccino, ktoré vám ponúkajú naše bary, ak chcete ochutnať jeho pravú chuť, treba vycestovať do Talianska. Obedy sme riešili väčšinou v meste, kde nájdete ponuku s denným menu na každom kroku, stačí si len vybrať. Keby ste aj neboli hladní, prechádzajúc uličkami plnými reštaurácií pod holým nebom, určite by ste dostali chuť. Ochutnali sme cestoviny, pizzu, zeleninu, bruschettu, rizoto, samozrejme zmrzlinu... Boli ste v zmrzlinárni, ktorá ponúka 150 druhov zmrzliny? My áno. Večer sme si vychutnávali prosciutto crudo, salámy, syry, olivy na už spomenutej terase nášho hotela. Už teraz nám chýbajú všetky tieto dobroty, aj keď nedáme dopustiť ani na našu slovenskú kuchyňu. Čo dodať na záver? Snáď len to, že všetky tieto krásne zážitky boli umocnené nádherným, takmer letným počasím. To „takmer“ iba preto, že večer a ráno sa mierne ochladilo, lebo cez deň boli teploty skutočné letné a obloha gýčovo modrá.

Tak Arrivederci Roma e alla prossima!

Marta Markošová